Slovenský historický ústav v Ríme vydal svoju prvú monografiu pod názvom Slovenská emigrácia v Taliansku v rokoch 1945 – 1950. Autorkou knihy je vedecká spolupracovníčka Ústavu pamäti národa dr. Beáta Katrebová Blehová, ktorá mohla vďaka výskumnej spolupráci so Slovenským historickým ústavom v Ríme absolvovať niekoľko výskumných pobytov v talianskych archívoch.

Predmetná monografia je prvým pokusom o ucelenejšie, aj keď zďaleka nie vyčerpávajúce spracovanie problematiky slovenskej emigrácie v Taliansku v prvých povojnových rokoch, keď desiatky významných i menej významných slovenských utečencov zakotvili na kratší alebo dlhší čas na Apeninskom polostrove. Z rôznych dôvodov sa práve Večné mesto Rím stalo jedným z centier v povojnovom slobodnom svete, kde sa začali budovať prvé politické organizácie zastrešujúce činnosť slovenskej emigrácie. Trvalým zmyslom ich snáh bolo popri sociálnej a duchovnej starostlivosti o utečencov, zachovaní kultúrneho dedičstva a rozvíjaní slobodnej slovenskej kultúry a písaného slova predovšetkým zviditeľňovanie Slovenska, ktoré sa po začlenení do obnoveného Československa v roku 1945 prestalo vnímať ako samostatný subjekt medzinárodného povojnového poriadku, so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývali. Druhotným a nemenej významným zmyslom a cieľom všestrannej činnosti slovenských exilových organizácií bolo zapojenie sa do širokého protikomunistického frontu národov spoza železnej opony za účelom získania politickej slobody a dosiahnutia pádu komunistickej totality. V konečnom dôsledku sa oba vytýčené ciele naplnili: v roku 1989 padli komunistické režimy v sovietskom bloku a v roku 1993 vznikla demokratická Slovenská republika.

Dejiny Talianska po roku 1945 a najmä dejiny Ríma skrývajú mnohé slovenské osudy a príbehy, písané za dramatických okolností meniaceho sa sveta a spoločnosti. Dejiny Talianska a špeciálne dejiny Ríma sú preto čiastočne aj slovenskými dejinami, ktoré je dobré a užitočné poznať a čerpať z nich.