PhDr. Daniela Dvořáková, CSc.
Slovaciká v Archíve Apoštolskej penitenciárie a možnosti ich využitia pri výskume neskorostredovekých slovenských dejín (15. storočie)

Archív Apoštolskej penitenciárie (Archivio della Penitencieria Apostolica) zhromažďuje písomné pramene, ktoré vznikli z činnosti kuriálneho úradu – pápežskej penitenciárie (Sacra Poenitentiaria Apostolica), ktorej oblasťou pôsobnosti boli trestnoprávne, manželské a penitenciárne záležitosti (kancelária vydávala v tejto súvislosti dišpenzy, licencie, deklarácie a i.). V stredovekej praxi to znamenalo, že na tento úrad predkladali veriaci žiadosti o odpustenie najťažších hriechov ako aj najrozličnejších prehreškov „irregularitates“.

So žiadosťami na pápežskú penitenciáriu prichádzali aj veriaci z Uhorského kráľovstva, územie dnešného Slovenska nevynímajúc. Na rozdiel od registrov suplík podávaných priamo do pápežskej kancelárie, kde boli žiadateľmi prevažne príslušníci aristokracie, sociálna skladba žiadateľov obracajúcich sa na pápežskú penitenciáriu bola podstatne pestrejšia. Často to boli obyčajní farári, mešťania, drobní šľachtici, príslušníci nižšieho kléru, služobné obyvateľstvo na hradoch a podobne. Žiadosti sa zapisovali do registrov Registra matrimonialium et diversarum a tieto registre sú nesmierne cenným a na informácie nesmierne bohatým pramenným materiálom nielen ku každodennému životu stredovekých ľudí, ale aj celému radu ďalších oblastí výskumu (za všetky môžem spomenúť gender study, dejiny medicíny, dejiny cirkevnej správy, vzdelanie, kriminalita, komunikácia atď.) Registre pritom obsahujú aj pomerne veľké množstvo materiálu k dejinám Slovenska. Cieľom projektu je výskum zväzkov Registra matrimonialium et diversarum v 15. storočí a publikovanie výsledkov výskumu v čo najkratšom čase. Zámerom je oboznámiť historickú obec so slovacikálnym materiálom, ktorý sa v tomto archíve nachádza a možnosťami jeho využitia pri výskume stredovekých slovenských dejín.

PhDr. Eva Frimmová, PhD.
Podpísanie dvojitých svadobných zmlúv habsburských a jagelovských potomkov roku 1515 v Bratislave a Viedni

Rok 1515 priniesol veľké politické zmeny. Bratislava sa na štyri mesiace stala centrom záujmu viacerých európskych štátov, pretože sa tu odohrávala významná udalosť: rokovania troch kráľov z rodu Jagelovcov a zástupcov nemeckého cisára Maximiliána I. Habsburského o uzavretí manželstva cisárových vnúčat Ferdinanda a Márie s potomkami uhorského kráľa Vladislava II. Jagelovského Annou a Ľudovítom. Nakoniec sa 20. mája 1515 podpísali na Bratislavskom hrade dve zmluvy a tretia v deň ich zásnub 22. júla vo Viedni. Spoločným zámerom bolo vytvoriť silné a vyvážené spojenectvo viacerých štátov schopných odolávať Turkom, ale aj iným nepriateľom v Európe. Jedným z prostriedkov uskutočňovania tohto zámeru bola sobášna politika. Uvedené dvojité svadobné zmluvy sa stali právnym podkladom vzniku Habsburskej monarchie po bitke pri Moháči roku 1526.

Rokovania o svadobnej zmluve a zásnuby sa oslávili na najvyššej úrovni za prítomnosti najvýznamnejších osobností vtedajšieho politického, duchovného a spoločenského života. Viacerí účastníci udalosť popísali, ale najhodnovernejšie a literárne najlepšie ju vykreslil Richard Bartolini, osobný tajomník pápežského a cisárskeho legáta Matúša Langa. Pôvodný Bartoliniho text Odeporicon predstavuje množstvo úryvkovito načrtnutých informácií z rozličných oblastí, ktoré treba na základe získaných podkladov hodnoverne objasniť. Neprebádané ostávajú niektoré okolnosti rokovania, napr. inštrukcie pápeža Júlia II. a po jeho smrti Leva X., ktoré adresoval svojmu legátovi gurskému kardinálovi Matúšovi Langovi, hlavnému konateľovi tejto udalosti v zastúpení cisára Maximiliána.

Vo Vatikánskom tajnom archíve sa nachádza materiál pre výskum osobností, ktoré pracovali v tom čase v službách pápeža Leva XII. ako legáti a majú priamu súvislosť s udalosťou z roku 1515:

  • Matúš Lang, kardinál, gurský biskup a miestodržiteľ Rakúska i zástupca salzburského arcibiskupa Leonarda Keutschacha, ktorý ako vyslanec cisára Maximiliána bol poverený zorganizovať a úspešne dokončiť rokovania v Bratislave,
  • Petrus Urrea a
  • Laurentius Campeggio.

V tom čase, konkrétne v rokoch 1514 – 1522, bol vynikajúci taliansky humanista a politik Hieronymus Balbus prepoštom Dómu sv. Martina v Bratislave a po odchode Matúša Langa za arcibiskupa do Salzburgu sa stal biskupom v Gurku (Korutánsko).

Mgr. Miriam Hlavačková, PhD.
Pápežská kúria a Uhorsko za vlády Mateja Korvína 1458 – 1490 (s dôrazom na územie dnešného Slovenska)

V čase, keď na uhorský trón nastúpil Matej Korvín, zamestnávala európske mocnosti otázka spoločného postupu proti Turkom. Hlavným organizátorom týchto snáh bola pápežská kúria, ktorá iniciovala kongresy, vyzývala ku križiackym výpravám a organizovala obranné aliancie práve ohrozených mocností. Takúto stratégiu uplatňovala aj na východe – v centre s Uhorskom.

Základnou podmienkou toho, aby sa plány pápežov uskutočnili, bolo politicky stabilizovať Uhorsko a dosiahnuť súčinnosť kresťanských panovníkov. Záujmom pápežskej kúrie preto bolo urovnať vzťah medzi Matejom Korvínom a rímsko-nemeckým kráľom Fridrichom III., ktorých súperenie ohrozovalo spoločný protiturecký postup. Diplomaticky sa pápeži snažili urovnať spory medzi panovníkmi a podnecovať k výprave prostredníctvom pápežských legátov a nunciov, vysielaných na panovnícke a kniežacie dvory. V diplomatických službách Mateja Korvína pôsobili cirkevní hodnostári (stojaci zároveň na čele biskupstiev či kapitúl), ktorí boli vysielaní do pápežskej kúrie alebo rokovali s pápežskými legátmi na našom území. Patrili k nim napríklad bratislavský prepošt a nitriansky biskup Anton zo Šankoviec alebo bratislavský prepošt a vicekancelár Univerzity Istropolitany Juraj zo Schönbergu, ktorý sa stal apoštolským protonotárom a po boku pápežských legátov zastupoval záujmy panovníka na ríšskych snemoch i významných medzinárodných rokovaniach.

Cieľom projektu je na základe prameňov z Vatikánskeho tajného archívu a rukopisov z Vatikánskej apoštolskej knižnice priblížiť vzťah pápežskej kúrie a Uhorského kráľovstva v druhej polovici 15. storočia.

Mgr. Daniela Hrnčiarová, PhD.
Proces udeľovania cirkevného azylu na území dnešného Slovenska v kontexte predpisov rímskej kongregácie

Cirkevný azyl patrí k najstarším privilégiám cirkvi. Hoci by sa zdalo, že ochrana na posvätnom mieste dosiahla svoj vrchol v období stredoveku, podrobnejší archívny výskum dokazuje, že predovšetkým pre územie dnešného Slovenska máme v archívoch s rozličnou územnou pôsobnosťou najviac dochovaných spisov z azylového konania, ktoré pochádzajú z obdobia ranného novoveku.

Naša slovenská historiografia tejto téme nevenovala prakticky žiadnu pozornosť. Svoj predchádzajúci archívny výskum som zamerala predovšetkým na preskúmanie spisov arcibiskupského archívu v Ostrihome, v Prahe a vo Viedni. Počas výskumu sa mi podarilo identifikovať osobitný spôsob ochrany azylanta prostredníctvom tzv. litterae reversales. Hoci je tento spôsob ochrany popísaný v pápežských konštitúciách, uhorský klérus mal vydávanie reverzálnych listín, ktoré za určitých podmienok zaručovali žiadateľovi neudelenie trestu smrti alebo trestu zmrzačenia údov, veľmi v obľube.

Hlavným zámerom tohto projektu je porovnať prax zaužívanú Rímskou kúriou so spôsobom ako sa udeľoval azyl v jurisdikcii ostrihomského arcibiskupa a jeho arcibiskupského konzistória so sídlom v Trnave, ktoré pre arcibiskupa pripravovalo podklady k jednotlivým prípadom. Výskum bude zameraný predovšetkým na archív Congregatio iurisdictionis et immunitatis ecclesiastici, ktorú v roku 1626 zriadil pápež Urban VIII. Do jej kompetencie okrem iného spadalo aj rozhodovanie v konkrétnych prípadoch udelenia cirkevného azylu. Ďalej sa venovala výkladu pápežských konštitúcii upravujúcich cirkevný azyl, pretože pri niektorých všeobecnejšie koncipovaných ustanovenia dochádzalo aj protichodným záverom. Informácie o priebehu konkrétnych procesoch môžu pomôcť doplniť doteraz zistené poznatky o tom, ako celé konanie prebiehalo. Okrem toho sa v archívnych spisoch našlo niekoľko prípadov vzťahujúcich sa na územie Slovenska, v ktorých sa strany zúčastnené na azylovom konaní odvolali priamo do Ríma a medzi spismi kongregácie by sa dalo dohľadať ich ukončenie. Získané a doplnené poznatky o udeľovaní cirkevného azylu pomôžu dokresliť osobitný vzťah uhorského panovníka k cirkvi.

Mgr. Anton Hruboň
Reflexia Slovenska a slovenskej otázky v Československu fašistickým Talianskom do roku 1938

Zámerom projektu je zrealizovať základný archívny výskum k širšie koncipovanej téme reflexie Slovenska a slovenskej otázky v období prvej Československej republiky fašistickým Talianskom. Osobitný dôraz bude pri výskume kladený na dve základné línie: na objasnenie miesta Slovenska v kontexte talianskej zahraničnej politiky 20. a 30. rokov, ako aj na talianske vnímanie slovenskej otázky v rámci národnostných problémov československého štátu a strednej Európy.

Taliansko sa v kontexte medzivojnových dejín spája so Slovenskom častokrát len v súvislosti s prvou Viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938 ako jedna z dvoch deštrukčných síl jeho trianonskej hranice. Aj keď Slovensko nikdy priamo nespadalo do záujmu talianskej geopolitiky, predsa len, ako preukázali už viaceré práce, Rím dianie v jeho priestore monitoroval a o informácie o slovenskom národno-emancipačnom hnutí prejavoval záujem sám Benito Mussolini.

Sekundárne sa výskum bude orientovať na objasnenie často diskutovaných stykov slovenského autonomistického hnutia s predstaviteľmi fašistického režimu v druhej polovici 30. rokov. Pokúsi sa poodhaliť konkrétne formy spolupráce a politicko-ideologickej inšpirácie slovenských politických organizácií talianskym fašizmom.

Mgr. Peter Jašek, PhD.
Slovenský disent a kontakty s Talianskom v rokoch 1965 – 1989

Výskumný projekt Slovenský disent a kontakty s Talianskom v rokoch 1965 – 1989 sa zameriava na výskum odboja, opozície a odporu proti komunistickému režimu na Slovensku a na jeho kontakty a ovplyvnenie Talianskom v rokoch 1964 – 1989. Spomenuté roky boli poznačené v druhej polovici 60. rokov a najmä v roku 1968 demokratizáciou režimu, ktorú zastavila okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. V dôsledku okupácie prešiel komunistický režim v 70. a 80. rokoch do fázy tzv. normalizácie. V dôsledku toho sa sformovali nové skupiny protikomunistického odporu, pričom viaceré prúdy slovenského disentu mali intenzívne kontakty s Talianskom. Na prvom mieste stojí tajná cirkev ako najsilnejší prúd odporu proti komunizmu na Slovensku v 70. a 80. rokoch. Jej aktivisti mali vybudované vynikajúce spojenie najmä na Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme, kde sa sústreďovala slovenská kňazská emigrácia. Ústav bol hlavným vydavateľom náboženskej literatúry, ktorá bola tajnými kanálmi distribuovaná na Slovensko. Rím sa tak stal jedným z hlavných centier slovenskej emigrácie a miestom, kde sa odohrávali významné udalosti pre slovenské dejiny. Za všetky spomeňme generálne zhromaždenie Svetového kongresu Slovákov, ktoré sa tu konalo v roku 1975, prebiehal tu aj úspešný zápas o samostatnú slovenskú cirkevnú provinciu.

Okrem kontaktov v cirkevnom prostredí existovalo v období 70. a 80. rokov ešte jedno významné spojenie medzi Talianskom a Slovenskom. Išlo o osobu Alexandra Dubčeka, lídra obrodného procesu v roku 1968, ktorý sa po okupácii stal nepriateľom normalizačného režimu a zaradil sa medzi jeho najprísnejšie sledovaných odporcov. Hoci sám bol v tomto období v pozícii osamelého hráča, ktorý okrem skupiny svojich priateľov nespolupracoval so žiadnymi prúdmi slovenského disentu, práve v Taliansku našiel veľmi silné zázemie. Taliansky (euro)komunisti totiž intenzívne sledovali odborný proces v roku 1968 a odvtedy bol Dubček v Taliansku veľmi populárny. Predstavitelia talianskej komunistickej strany s ním udržiavali kontakty po celé obdobie normalizácie a poskytovali mu významnú podporu: z Ríma nosili Dubčekovi prohibitnú literatúru, a napokon cez Taliansko sa uskutočnil aj jeho návrat do politiky v roku 1988. Vtedy mu udelila univerzita v Bologni čestný doktorát a pri jeho preberaní Dubček vystúpil s prejavom obhajujúcim rok 1968. Zároveň ho počas tejto návštevy Talianska prijal pápež Ján Pavol II. a jeho pobyt vyvolal veľký záujem talianskych médií.

doc. PhDr. Miroslav Kamenický, CSc.
Rekatolizácia na území Slovenska v 17. storočí vo svetle archívnych fondov Kongregácia pre evanjelizáciu národov („di Propaganda Fide“) a Nunciatúra Viedeň („Nunziatura Vienna“)

Jedným z najvýznamnejších historických procesov, ktoré prebiehali v 17. storočí na území Slovenska, bola rekatolizácia. Po masívnom nástupe reformácie v 16. storočí a na začiatku 17. storočia začala aj katolícka cirkev vážnejšie reagovať na vzniknutú situáciu. Cieľom nášho projektu je podrobné preskúmanie foriem rekatolizácie na Slovensku v období od viedenského mieru (1606) po zákonné články 25 a 26/1681 šopronského snemu.

Archív Kongregácie pre evanjelizáciu národov je jedným z najdôležitejších archívov pre problematiku rekatolizácie. Tam zväčša končili všetky závažnejšie správy o reformácii a rekatolizácii, ktoré posielal viedenský nuncius i ostrihomský primas do Vatikánu. Ďalším dôležitým fondom s prameňmi k dejinám rekatolizácie na území Slovenska v 17. storočí je fond Apoštolská nunciatúra vo Viedni, uložený vo Vatikánskom tajnom archíve. Územie Slovenska podliehalo viedenskému nunciovi po celé stáročia. Je len samozrejmé, že sa to prejavilo v kvantite agendy nuncia so vzťahom k Uhorsku i konkrétne k jednotlivým regiónom Slovenska. Preto bude určite zaujímavé preskúmať, ako viedenská nunciatúra ovplyvňovala procesy rekatolizácie na Slovensku.

Mgr. Eva Specogna Kotláriková
Vzdelávacia rola Accademie di San Luca v období 17 -19. storočia a jej vplyv na výučbu architektúry v Strednej Európe

Zámerom výskumu ako súčasti doktorandského štúdia je formou prípadových štúdií preskúmať didaktické metódy a postupy aplikované v priebehu 17. - 19. storočia pri výučbe architektúry v Accademii di San Luca v Ríme so zreteľom na prepojenia na viedenskú Akadémiu krásnych umení, či na súkromné akadémie v stredoeurópskom priestore, predovšetkým na území dnešného Slovenska. Výskum v Ríme umožní zmapovať pramenný materiál – konkrétne zachované lekcie z prelomu 17. a 18. storočia (lekcie Mattiu de Rossi, Gregoria Tomassiniho, Domenica Martinelliho, Francesca Fontanu resp. Filippa Juvarru) a tiež z obdobia, kedy na Akadémii študoval budúci riaditeľ viedenskej Akadémie Pietro Nobile (prelom 18. a 19. storočia). Do výskumu budú tiež začlenené didaktické materiály, ktoré vznikli pre potreby vyučovania mimo akademického prostredia (priama výučba architektov, respektíve súkromné akadémie). Detailne preskúmané budú aj pobyty a priebeh štúdia študentov Viedenskej akadémie v Ríme (s dôrazom na študentov z dnešného Slovenska).

Jedným z výstupov výskumu bude okrem jeho publikovania aj prezentácia v rámci plánovanej výstavy Bella Italia v Slovenskej národnej galérii (pravdepodobne 2016), mapujúcej taliansko – slovenské kultúrne a umelecké kontakty v oblasti maliarstva, sochárstva a architektúry.

Mgr. Michal Kšiňan, MAS, PhD.
Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych a vatikánskych archívov

Cieľom projektu je urobiť základný archívny výskum o činnosti Milana Rastislava Štefánika v Taliansku a o talianskom pohľade na jeho aktivity. Výskum bude realizovaný hlavne v Archíve Historického úradu Hlavného štábu armády (Archivio dell'Ufficio Storico dello Stato Maggiore dell'Eserecito), v Historicko-diplomatickom archíve Ministerstva zahraničných vecí (Archivio Storico Diplomatico del Ministero degli Affari Esteri) a v Historickom archíve Sekcie pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu Svätej stolice (Archivio storico della Sezione per i Rapporti con gli Stati – Archivio della Congregazione degli Affari Ecclesiastici Straordinari). Výstupom z projektu bude rozsiahly životopis Milana Rastislava Štefánika, podložený medzinárodným archívnym výskumom.

Mgr. Ivana Kvetánová, PhD.
Slovenské mestá na mape Uhorska v Apoštolskom paláci vo Vatikáne (Loggia della Cosmografia alebo tzv. Terza Loggia) a veduta mesta Bratislavy v Palazzo Vecchio vo Florencii

Mapa Uhorska v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, ako i veduta mesta Bratislavy v Palazzo Vecchio vo Florencii sú súčasťou výskumného projektu, ktorý je realizovaný s podporou Slovenského historického ústavu v Ríme už od roku 2014. Pokračovanie výskumu vyplynulo predovšetkým z faktu, že vo Florencii práve na jar 2015 pokračuje reštaurovanie spomínanej veduty. Freska, umiestnená na prvom nádvorí paláca (tzv. Cortile di Michelozzo), tvorí súčasť série vedút niektorých miest Habsburskej monarchie. Vytvorené boli na žiadosť Maximiliána II., ako svadobný dar pri príležitosti sobáša jeho sestry Johanny (Giovanna D´Austria) s Františkom Medicim v roku 1565. Potvrdilo sa, že predlohou fresky bola veduta od Hansa Mayra zobrazujúca korunovačné slávnosti cisára Maximiliána II. v roku 1583 v Bratislave. V mnohých detailoch je naozaj veduta identická a zobrazuje, tak ako i tlačená verzia od H. Mayra, viaceré scény odohrávajúce sa počas korunovačných slávností. Práve detailné štúdium veduty, počas jej reštaurovania, umožňuje možnosť sledovať do akej miery reprodukcia zodpovedá alebo sa odlišuje od pôvodnej predlohy. Mnohé z uvedených detailov môžu byť rovnako nápomocné aj kolegom vo Florencii, ktorí máju ťažkosti identifikovať viaceré objekty zobrazené na vedute.

Kontinuita výskumu mapy Uhorska vo Vatikáne súvisí predovšetkým z prehĺbením štúdia eventuálnych mapových predlôh a podkladov. Minuloročný výskum preukázal, že mapou, ktorá slúžila ako podklad na zhotovenie vatikánskej fresky, bolo zrejme dielo Gerharda Mercatora. Tak spektrum vyobrazených miest, ako ich názvoslovie, sú porovnateľné s mapou Uhorska na Tretej lóži vo Vatikáne. Samozrejme, obe mapy preukazujú isté odlišnosti. Na Mercatorovej mape je 47 miest, ktoré prislúchajú teritóriu dnešného Slovenska. Naopak mapa Tretej lóže Apoštolského paláca prezentuje len 43 lokalít, pričom 35 z nich je možné stotožniť s konkrétnymi miestami. Spoluprácou s geodetom a kartografom a zabezpečením kvalitného kolmého snímku sa pokúsime vyrátať odchýlenie mapy vzhľadom na sever a zidentifikovať na základe lokalizácie na mape mestá a lokality s problematickým a nepresným názvoslovím (8 miest). Treba podotknúť, že vatikánska freska má odlišné vychýlenie i vzhľadom na Mercatorovu mapu.

Taktiež bude potrebné bližšie zanalyzovať v poradí 8. mapu Čiech a Rakúska (tvoriaca súčasť mapy Germánie), ktorá na svojom východnom okraji zobrazuje taktiež niektoré slovenské mestá.

Mgr. Drahoslav Magdoško, PhD.
Košické archiválie v Generálnom dominikánskom archíve v Ríme

Stratené a znovuobjavené. Takýto je napokon šťastlivý osud takmer 200 písomností zo 14. – 18. storočia, ktoré kedysi patrili niektorým archívom na dnešnom Slovensku a Maďarsku. Počas druhej svetovej vojny totiž zmizli a len koncom 20. storočia ich slovenskí archivári náhodou našli zaevidované v Archivum Generale Ordinis Predicatorum v Ríme (Kláštor sv. Sabiny na Aventine). Písomnosti sa týkajú práve dominikánskych kláštorov v bývalom Uhorskom kráľovstve. Vyše polovica z týchto dokumentov pritom pochádza z jediného mesta – Košíc (Slovensko). Pokračujúci výskum týchto archiválií bude preto zameraný na zistenie ďalších informácií o stredovekých a ranonovovekých dejinách mesta Košice a košického dominikánskeho kláštora.

PhDr. Margaréta Musilová
Rímska antická architektúra ako model pre monumentálnu murovanú architektúru v priestore Bratislavského hradu z 1. storočia pred Kristom

Archeologický výskum na Bratislavskom hrade (2008 – 2014) priniesol popri rade nálezov z iných historických období, predovšetkým objav jedinečného komplexu murovaných architektúr postavených podľa rímskych predlôh. Tento významný objav prekonal všetky očakávania a zásadne mení pohľad nielen na históriu Bratislavy a juhozápadného Slovenska, ale aj vývoja stredoeurópskeho priestoru v období 1. storočia pred Kristom.

Ide o architektúru stavanú rímskou stavebnou technikou pravdepodobne pre keltskú kniežaciu elitu obývajúcu bratislavské oppidum v neskorej dobe laténskej. Okrem samotnej murovanej architektúry sa prostredníctvom archeologického výskumu podarilo objaviť niekoľko tisíc fragmentov rímskych amfor dokazujúcich čulý obchod na križovatke Jantárovej a Podunajskej obchodnej cesty. Zvlášť významný bol nález pokladu 15 zlatých keltských statérov: Biatecov aj Nonnosov (po prvýkrát v histórii na Slovensku) a 7 strieborných mincí v predsieni Rímskej stavby I. Archeologický výskum ešte nie je ukončený a definitívne závery sa budú formulovať až po spracovaní všetkých dát a nálezov. Nové nálezy priniesli epochálny zvrat v doterajších poznatkoch o počiatkoch murovanej kamennej architektúry na území Bratislavy a zároveň sa stali kvalitatívne novým príspevkom k poznaniu mincovníctva bratislavských Keltov. Objavené pamiatky sú celoeurópskeho významu a svedectvom výnimočného kultúrneho dedičstva.

Cieľom výskumného projektu je komparatívna analýza objavených antických murovaných stavieb na Bratislavskom hrade v neskorolaténskom prostredí vo vzťahu k rímskej architektúre neskororepublikánskeho obdobia a včasného cisárstva. Komparatívna analýza hnuteľných nálezov antického charakteru s podobnými nálezmi pochádzajúcimi z lokalít v Taliansku. Kompletizácia a integrácia doposiaľ získaných výskumných poznatkov prostredníctvom ďalšieho štúdia vo výskumných inštitúciách v Taliansku, predovšetkým so sídlom v Ríme, ako aj priamo na antických lokalitách v Ostii, v Pompeiách, Herculaneu, Paestume a na Sicílii.

Skúmať možnosti inovatívnej a pre širokú verejnosť pútavej prezentácie archeologických lokalít, ich ochrany konzervovania a reštaurovania.

V nadväznosti na vyššie uvedené ciele, prostredníctvom publikačnej, prezentačnej, publicistickej a vzdelávacej činnosti prispieť k šíreniu informácií na domácej pôde, ako aj v zahraničí, o významnom postavení Bratislavského oppida v antickom svete 1. storočia pred Kristom, v období, z ktorého nemáme písomné pramene antických autorov týkajúce sa nášho územia.

ThDr. Peter Slepčan
Činnosť slovenského episkopátu v období pred a počas prvej Slovenskej republiky (1938 – 1942)

Úloha Katolíckej cirkvi v období prvej Slovenskej republiky je celospoločensky diskutovanou otázkou. Doteraz sa pozornosť historikov koncentruje najmä na vybrané kňazské osobnosti, čo nevytvára objektívny obraz, keďže hlavnou autoritou Katolíckej cirkvi je biskupský zbor.

Slovenský biskupský zbor tvorili sídelní biskupi: Karol Kmeťko (Nitrianska diecéza), Marián Blaha, neskôr Andrej Škrábik (Banskobystrická diecéza), Ján Vojtaššák (Spišská diecéza) a Pavol Gojdič (Prešovské gréckokatolícke biskupstvo), biskupi apoštolskí administrátori: Pavol Jantausch (Trnavská apoštolská administratúra), Jozef Čársky (Prešovská apoštolská administratúra) a pomocní biskupi v apoštolských administratúrach: Michal Buzalka (Trnavská apoštolská administratúra) a Eduard Nécsey (Nitrianska diecéza).

Biskupský zbor pravidelne zasadal a usiloval sa o riešenie dobových problémov. Jeho dôležitou úlohou bolo zachovanie náboženského života aj v ťažkých podmienkach vojny a tlaku ideológie nemeckého národného socializmu. Biskupi reagovali na aktuálne dianie a prostredníctvom diplomatického zástupcu Svätej stolice Giuseppe Burzia udržiavali kontakt so Svätou stolicou. Výnimočné postavenie pri tomto kontakte mal pomocný biskup Michal Buzalka.

Buzalka ako jediný z biskupov žil s pracoval v hlavnom meste, kde viedol tamojší centrálny kňazský seminár. Bol hlavnou osobnosťou Katolíckej akcie na Slovensku vo všetkých jej zložkách, t.j. Združenie katolíckej mládeže a Katolícka tlačová kancelária s Katolíckymi novinami. Ďalšou dôležitou funkciou bolo vedenie duchovnej služby v armáde. Toto všetko prispievalo k tomu, že bol dobre informovaným a veľmi cenným spolupracovníkom diplomatického zástupcu Svätej stolice na Slovensku Giuseppe Burzia, tak ako sa to odráža aj v jeho diplomatických hláseniach do Vatikánu. Je potrebné preveriť túto hypotézu a zároveň zhodnotiť kompexnejšie kontakty so Svätou stolicou aj u ostatných biskupov. Pritom tu mám na mysli obojsmerné kontakty episkopátu so Svätou stolicou, ktorých preskúmanie vo vatikánskych archívoch pomôže objektivizovať otázku miesta a úlohy Katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1. Slovenskej republiky. V archívnom výskume budem venovať zvláštnu pozornosť úrovni, intenzite a objektívnosti vzájomného informovania sa medzi Slovenskom a Svätou Stolicou.

ThLic. Andrej Škoviera, PhD.
Vznik prvých slovenských prekladov bohoslužobných textov byzantsko-slovanského obradu v kontexte dobovej situácie v Gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku v prvej polovici 20. storočia

Vo svojom výskume sa chcem sústrediť na otázku vzniku prvých slovenských prekladov bohoslužobných textov byzantsko-slovanského obradu v kontexte dobovej situácie v Gréckokatolíckej cirkvi v Česko-Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Prvý slovenský preklad liturgie sv. Jána Zlatoústeho bol publikovaný v roku 1933 v Nitre a potom v roku 1937 v Banskej Bystrici. Autorom prekladu bol gréckokatolícky kňaz Pavol Spišák (1901 – 1975). V prostredí gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyvolal tento počin nemalú odozvu, a to napriek tomu, že preklad nebol určený na liturgické použitie, slúžil len ako vysvetľujúci text (do liturgického používania sa dostal napokon až v roku 1968). Počin o. Pavla Spišáka vyvolal jednak reakcie pozitívne – zo strany slovensky cítiacich veriacich, jednak reakcie negatívne – zo strany prorusínsky orientovaného kléru. V tejto súvislosti chcem preskúmať archív Kongregácie pre východné cirkvi a Vatikánsky tajný archív. S otázkou prekladov (a ďalších aktivít pre gréckokatolíkov-Slovákov) súvisí pravdepodobne aj suspendácia o. Pavla Spišáka v r. 1938, voči ktorej sa odvolal do Ríma. V širšej súvislosti s problematikou prekladov by som chcel v archívnych dokumentoch skúmať aj liturgickú situáciu v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a otázku identity gréckokatolíkov na Slovensku v tej dobe.

Mgr. Jozef Špilka
Reflexia slovenskej otázky v Taliansku po roku 1948

Výskum je zameraný na reflexiu slovenskej otázky v Taliansku po roku 1948. Obdobie po skončení druhej svetovej vojny je charakterizované bipolárnym rozdelením Európy. Komunistická strana Československa od februára 1948 prebrala plnú moc v štáte, v dôsledku čoho sa Československá republika definitívne pričlenila k tým krajinám východnej Európy, ktoré boli pod kontrolou Sovietskeho zväzu. Pozícia Slovenska v Československu bola napriek oficiálnemu deklarovaniu rovnoprávnosti obidvoch národov charakterizovaná podradným postavením slovenských národných orgánov a silným centralizmom, čo sa následne spolu s ďalšími faktormi odrážalo neraz v slabom vnímaní, respektíve často až nevnímaní Slovenska a Slovákov vo svete. Pri spracovaní vytýčenej témy bude preto kladený dôraz práve na reflektovanie slovenskej otázky v oficiálnom talianskom politickom prostredí, osobitne v kresťanskej demokracii, ako aj v talianskej komunistickej strane. Nemožno vynechať ani cirkevné prostredie, kde mala svoje miesto aj nepočetná, ale kultúrne a politicky silná slovenská emigrácia. Projekt má za cieľ zároveň nadviazať na systematický výskum slovacík v talianskych a vatikánskych archívoch

Mgr. Ľubomíra Wilšinská
Imago vitae monasticae – významný prameň východného mníšstva od Juraja Joannikija Baziloviča o byzantsko-slovanskej tradícii na Slovensku

Rok 2015, ktorý Svätý otec František vyhlásil za Rok zasväteného života, svedčí o tom, že mníšstvo zohrávalo v cirkevných dejinách kľúčovú úlohu a že jeho vklad aj pre dnešnú spoločnosť je nepopierateľný.

Projekt tvorí súčasť výskumov spätých s prípravou dizertačnej práce. Jej základnú rovinu tvorí filologická a kultúrno-historická analýza diela Imago vitae monasticae (Obraz mníšskeho života) od Juraja Joannikija Baziloviča, protoigumena mukačevského baziliánskeho kláštora a významnej autority kresťanskej tradície prelomu 18. a 19. storočia. Text pamiatky v latinskom jazyku je spätý s byzantským obradovým kontextom na Slovensku a v priestore bývalej Podkarpatskej Rusi (dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny). Dokladuje nielen prítomnosť byzantsko-slovanskej mníšskej duchovnej a vzdelanostnej tradície v tomto prostredí, ale je vyjadrením o intenzite uplatňovania sa slovanskej kultúry v synergii s latinskou písomnou tradíciou a vzdelaneckým prostredím.

Analýza asketického spisu od Juraja J. Baziloviča vyžaduje systematické poznávanie a výskum prameňov širokého okruhu latinskej písomnej kultúry, najmä tej, ktorá je spätá s mníšskym životom a tradíciou. Pri filologickej analýze a pri preklade pamiatky z latinského do slovenského jazyka je kľúčovou predovšetkým poznanie uplatnenia sa baziliánskej mníšskej tradície v kontexte západného i východného mníšstva. Tento zámer totiž vyplýva zo skutočností spätých s cirkvou byzantsko-slovanského obradu, ktorá kontinuovala od najstarších čias práve na rozhraní dvoch kultúrnych a religióznych priestorov.

Bazilovičovo asketické dielo, rovnako ako aj diela iných autorov tohto prostredia, predstavujú dôležitú a neoddeliteľnú súčasť identity miestnej cirkvi dodnes. Preto pokladáme za potrebné podčiarknuť skutočnosť, že pre poznanie identity gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je potrebný systematický výskum doposiaľ neznámych či málo známych diel a prameňov. Týmto spôsobom je možné osvetliť rolu cirkvi byzantsko-slovanskej tradície na Slovensku, lebo je jeho neoddeliteľnou kultúrnou súčasťou a zúčastňuje sa na teologickom, liturgickom a duchovnom obohacovaní Slovenska.

Mgr. Svorad Zavarský, PhD.
Quinquaginta Rationes: Apológia katolicizmu od Martina Svätojánskeho SJ (1702) II

Je to veľmi vzácna okolnosť, že v osobe slovenského jezuitu Martina Svätojánskeho (Szent-Ivany) sa stretol empiricko-racionálne orientovaný polyhistor s jedným z najvýznamnejších stredoeurópskych polemických teológov prelomu 17. a 18. storočia. V jeho myslení sa tak spájajú dve nosné tendencie barokového obdobia – racionalizmus a náboženský zápal – ktoré sa dnešnému človeku môžu javiť ako nezlučiteľné, no uňho vytvárajú harmonickú jednotu. Povahu tejto jednoty vedy a viery môžeme veľmi dobre spoznávať prostredníctvom štúdia Svätojánskeho textov.

Polemické opuskulá Martina Svätojánskeho predstavujú menej známu časť jeho tvorby. O to aktuálnejšie je ich sprístupnenie odbornej i širšej verejnosti, aby tak bolo možné aj jeho prírodovedné a historické práce chápať v celistvom kontexte jeho myslenia. To je aj zámerom pripravovanej kritickej edície s prekladom a komentárom najvýznamnejšej polemicko-teologickej práce Martina Svätojánskeho Quinquaginta rationes et motiva (Trnava 1702), ktorá bola v priebehu 18. a v prvej polovici 19. storočia preložená do viacerých jazykov a zaznamenala množstvo vydaní v celej Európe i na americkom kontinente. Na jeseň 2014 som vďaka štedrej finančnej podpore Slovenského historického ústavu v Ríme mohol vo Vatikánskom tajnom archíve preštudovať archívny materiál viažuci sa k širokej recepcii apológie Quinquaginta rationes (spis o konverzii Antona Ulricha z Brauschweigu a Lüneburgu na katolícku vieru, s ktorého menom sa anonymne vydaná apológia najčastejšie spájala), na základe štúdia v Rímskom archíve Spoločnost Ježišovej sa mi podarilo doplniť biografické údaje o autorovi apológie a uskutočnil som detailnú textovú analýzu prvého latinského vydania Quinquaginta rationes v Taliansku (Pavia 1712), ktorého vzácny exemplár sa nachádza vo fondoch Vatikánskej knižnice.

V roku 2015 mi opätovná podpora Slovenského historického ústavu v Ríme umožní dokončiť výskum začatý v novembri minulého roku. Navštívim Vatikánsky tajný archív, Archív Kongregácie pre náuku viery, Rímsky archív Spoločnosti Ježišovej a knižnicu Anglického kolégia v Ríme. Poskytnutá podpora predstavuje veľkú pomoc v záverečnej fáze môjho viacročného výskumu prameňov a recepcie Svätojánskeho Quinquaginta rationes.

Podujatia

19. februára 2018 sa v Ríme uskutoční seminár na tému L’acqua e la cura del corpo: tecnologia, società e architettura
Pozvánka

24. februára 2018 sa v Ríme uskutoční prednáška Veroniky Seifert na tému Ein Fall von Industriespionage? Zur Geschichte der Mosaikfabriken im Vatikan und in Sachsen
Pozvánka

Archív podujatí

Kontakt

Tajomník

Pavol Demjanič
E-schránka: tajomnik@shur.sk
Telefón: 00421 948 303 255

Konzultačné hodiny:
streda: 8:00 – 12:00

Sídlo

Slovenský historický ústav v Ríme
Lamačská cesta 8/A
811 04 Bratislava
Slovenská republika

IČO: 42359368
DIČ: 2024058806

Rímske sídlo

Istituto Storico Slovacco di Roma
Via M. D. Brun Barbantini, 31
00123 Roma
Italia